Motivácia

Tento článok môjho blogu bude tak trošku odlišný. Chcem sa trochu zamerať na motiváciu a silu, ktorá ma ženie vpred nie len v štúdiu ale aj v živote. To, že som túžila po medicíne veľmi dlho som spomínala už v prvých článkoch, a môžem povedať, že som si nikdy nevedela predstaviť iný smer, ktorým by som sa vybrala než cestou medicíny. Je to vnútorný pocit, ktorý sa vo vás prebudí, keď robíte niečo čo je pre vás dôležité, výnimočné... vtedy pocítite, že áno toto má zmysel, cítite sa potrebný a významný pre tento svet. 

 Ja mám vždy tento pocit, keď môžem pomôcť, poradiť, motivovať, rozosmiať. Nejde o to aby ste zrazu motivovali celú školu alebo svet.... to sa ani nedá ... pretože nie každému sadnete, preto netreba strácať chuť pokračovať aj keď sa nájdu ľudia, ktorý vám to proste neprajú, to patrí k ceste životom a najmä k ceste za snami.

Možno niektorý, ktorý to čítajú si povedia, čo ako medička po prvom semestri môžem hodnotiť takéto veci, ale to nie sú veci týkajúce sa medicíny, to sa týka života, a práve po nástupe na výšku som si začala viac a viac uvedomovať tie práve skutočné hodnoty a pozerať sa na život z iného uhla. Najdôležitejšie veci, sú tie ktoré nevidíme. 

Mňa osobne ženie vpred motivácia, že v živote môžem dosiahnuť neskutočné množstvo vecí, objavovať, učiť sa, spoznávať a  zlepšovať seba aj okolie. Jednoducho si môžem večer povedať, že tento deň som prežila naplno. Venujem čas rodine, priateľom a práve to je druhá strana úspechu...mať za sebou ľudí..tých správnych ľudí, ktorý tu budú vždy.  Podpora blízkych robí veľmi veľa, ako aj samotná viera v seba. Uvedomiť si, že každý sme iný a nezrovnávať sa s ostatnými.

Ako býva zvykom, keď niečo chceš musíš niečo obetovať, či už čas, peniaze, voľno s rodinou, spánok. Ale odplata príde vždy, občas  neskôr a iným spôsobom ako sme očakávali, ale práve to nás možno ešte viac obohatí.   Netreba sa nechať  odradiť alebo to vzdať!! To je základ. Ak túžite po niečom tak si treba ísť za tým. 

Keď som viacerým povedala, že chcem ísť na medicínu len sa pozreli a poznamenali, ale to je náročné, nerozmyslíš si to ??  Nikdy som nad tým neuvažovala... moja túžba bola 100 násobne väčšia než strach z množstva učenia a náročnosti štúdia... možno ma tá moja premotivovanosť raz prejde, ale v zatiaľ ma drží a verím, že mi dlho ostane.

Dúfam, že tento článok aspoň trochu povzbudí tých, ktorý blog čítajú.

S pozdravom,

Medička B.P.

Prvý semester

Nikdy som si neuvedomovala ako ten čas letí, ale prvý semester na medine preletel naozaj rýchlo. Nestihli sme sa ani poriadne zorientovať a už začali prvé zápočty a to sa ťahalo až do decembra.

Môj týždeň začínal biofyzikou pondelok ráno, potom som išla na intrák čo to porobila, spravila obed a išla na telesnú, čo bola super vypínačka. Utorok som nemala nič okrem prednášok takže to bol deň voľna určený na učenie. Streda bola tiež prednášková  plus som tam mala ešte angličtinu. Štvrtky boli asi najdlhšie dni, začínali sme ráno latinčinou, potom sme prešli na biológiu, po nej  angličtina a prvé tri týždne sme tam mali ešte prvú pomoc. Piatok som sa vždy celkom fajn vyspala a išla na asi najlepší predmet - anatómiu a potom šups sa na autobus a domov.

Biofyziku a latinčinu som zhodnotila v samostatných článkoch takže skúsim opísať dojmy z ostatných predmetov. 

Prvá pomoc bola pre mňa dosť sklamaním, keďže na strednej som sa jej venovala  a tu sme to jednoducho preleteli na troch cvikách a to bol koniec. Myslím, že si z toho veľa ľudí odnieslo len minimum pretože sa tomu nevenovala veľká pozornosť. My sme si to odkrútili ešte na začiatku takže  sme potom mali už zvyšok semestra voľno a v decembri sme sa mohli prihlásiť na skúšku a tým sme zakončili tento predmet.

Angličtina  bola pre mňa celkom oddychová hodina. Nič náročné. Preberanie základných pojmov a tém týkajúcich sa medicínskeho prostredia  ich rozoberanie a komunikácia. Kto má základy tak myslím, že to zvládne bez problémov. Uvidíme v druhom semestri.

Biológia.. pre mňa asi dosť veľký strašiak. Cviká sme mali dvojhodinové - najprv sme prebehli danú tému a potom sme sa venovali mikroskopovaniu alebo iným praktickým veciam. Čo bol najväčší problém ? Pre mňa asi zápočty! Hoci nebola daná látka ťažká, ale formulácia otázok a odpovedí vedela neskutočne človeka domýliť. Myslím, že asi každý mal a ešte aj v druhom semestri bude mať rešpekt voči tomuto predmetu.

Anatómia.. piatok 10:30, koniec týždňa sme zakončili najzaujímavejším predmetom tohto semestra- ANATKOU. Na prvom cviku, keď na nás docent spustil všetky latinské názvy tak som si hovorila a to si mám ako zapamätať??  Ale v skutočnosti ani neviete ako a ono sa to na vás nalepí aj samo. Zatiaľ sme prebrali len kosti, ale mám dojem, že je to také  zložitejšie Lego všetko do všetkého zapadá a súvisí navzájom. Čo je najťažšie ? Nájsť, čo najlepšie obrázky aby ste si to dokázali predstaviť. Potom už nie je problém sa naučiť pomenovať a popísať jednotlivé časti a štruktúry. Som zvedavá na druhý semester kde nás čaká aj pitevný týždeň.

Za pol roka na medicíne som však stihla viac ako len získať vedomosti. Spoznala som super ľudí, zažila veľa zábavných momentov a uvedomila si aj veci, ktoré sú v živote naozaj dôležité. 

Zaťiaľ je to moje najlepšie obdobie, uvidíme čo bude ďalej. 

S pozdravom,

Medička B.P.

Latinčina ! :)

Dneska som zakončila svoje prvé skúškové latinčinou (pre odborníkov Latinskou terminológiu).

Osobne som tento predmet mala veľmi rada. Boli to hodiny, na  ktorých som si v podstate odýchla a zároveň sa čo to aj naučila. Hodinu sme mali raz do týždňa a stihnúť prebrať celú knihu bola celkom výzva, ale stihli sme to a na sviatky nám ostalo len si to poriadne zopakovať a doučiť sa detaily. 

Musím sa priznať, že cez sviatky som sa do latiny veľmi nepozerala nakoľko som venovala pozornosť biofyzike. Spoliehala som sa, že ak som  sa učila cez semester a pred Vianocami to zopakovala tak by nemal byť problém.

Po biofyzike som si dala dva dni úplneho resetu a pokoja a potom som sa pustila do latiny. Mala som štyri dni na zopakovanie a doladenie všetkých koncoviek a deklinácií. Dalo sa to celkom ľahko  zvládnuť a nebolo treba ani variť kávu ako pri biofyzike. :D

Skúšku sme mali písomnú a pozostávala z prekladov, vysvetlení pojmov, tvorby receptu a ešte zopár cvičení. Myslím, že pre tých ktorí sa učili to nebol problém (aj pre tých, čo jazyky moc nemusia).

Hoci väčšina hovorí, že to je predmet nie veľmi  podstatný ja som si v ňom našla záľubu a myslím, že pri anatke a iných predmetoch celkom dosť pomôže. Občas mi robilo problém si zapamäť všetky tie koncovky a hlavne priradiť správny rod, ale myslím, že  za jeden semester sme toho pochytali celkom veľa.

Teraz nasleduje par týždňov odychu, naberania síl do letného semestru a písania blogu o dojmoch a zážitkoch z prvého semesteru.

Carpe diem.

Medička B.P.

Život na intráku.:)

Intrák nie je  žiaden 5* hotel ale myslím, že mám ešte jeden z tých najlepších a NAJTICHŠÍCH hlavne.  Musím priznať, že zo začiatku mi  nebolo všetko jedno pretože som nikoho nepoznala a trochu som mala obavy aké to bude, aké budem mať spolubývajúce a celkovo.

Na intrák som si nasťahovala asi všetko. Snažila som si z neho spraviť taký druhý domov a trochu ho zveľadiť. Predsa väčšinu času som už trávila tam.

Svoje spolubývajúce som spoznala pár dní pred začiatkom semestra a musím povedať, že sme si padli hneď do oka. Baby, ktoré poznám len pol roka a predsa sme už zažili veľa spoločného.  Nič viac si nemôžem priať ako baby, ktoré sú na tej istej vlne ako ja. Zasmejeme sa, zatancujeme si ( ľudia pod nami musia mať radosť),pomôžeme si keď je treba a hlavne sa vieme podporiť.  

Ja osobne som veľmi rada, že som intrák dostala. Mám to asi 15 minút do školy električkami ( tie chodia stále). Takže s dopravou problém nie je. Máme to na skok aj do Lidlu, ktorý je neďaleko. Blízko intráku je možnosť sa  dostať k pasáži pri Dunaji( vhodné na prechádzky).  

Samozrejme na intráku už nemáte maminu takže všetko  je tak ako si to spravíte. Najviac my asi chýba ta domáca strava. :D Na našom super ultra mega  variči toho veľa nespravíme. Takže cestoviny alebo niečo rýchle to vždy istia. Avšak spolubývajúca je super kuchárka a keď má čas tak nám vyčaruje lahôdky.  

Našim najväčším bojom je  občas vynášanie smetí. :D :D Tak malý kôš na toľko osôb. Jasné, že je plný za deň. A potom už len jedna druhej hovoríme, že kôš sa plní. :D :D Pamätám sa keď som raz prišla na intrák ( bol to štvrtok večer ) a vtedy bol kôš dosť plný a keď som otvorila dvere omylom som do neho buchla všetko vypadlo. :D  Ale keď sa už ide vyniesť je to zábava pre celú izbu. 

Je pravda, že intrák vám domov nenahradí a chýbajú vám najbližší ale ak máte super kolektív tak ten čas vám beží tak rýchlo, že ani neviete a je piatok a idete domov a tešíte sa na mamine dobroty. Som veľmi vďačná za svoje baby a verím, že druhý semester bude zábavný ako tento prvý. 

S pozdravom,

Medička B.P.

P.S. A teraz by som sa mala pustiť do latiny.

Biofyzikaaaaa spravenáá !

A je to za mnou...moja prvá skúška bola úspešná.   Húúúúraaa. Konečne sa vyspííím. 

Zhrnutie :

Biofyziku sme mali jeden semester a myslím, že viacerým to bolo viac než dosť. Cviká sme mávali trojhodinové (pondelok ráno- vhodné na prebudenie) a aj to bolo niekedy nedostatočné pretože keď sme občas mali za úlohu štyri meriania tak to bolo nereálne stihnúť. Z každého sme potom museli vypracovať protokol. Niekedy som mala pocit, že robenie protokolov môže byť samostatný predmet, pretože to zabralo dosť času a nervov. Počas semestra sme mali vypracovať semestrálny projekt na ľubovoľnú tému. Tento projekt sa rátal ku skúške a skúšajúci sa vás mohol naň spýtať.  Neobišli nás ani zápočty. Ten prvý bol relatívne ľahký ale o druhom sa to povedať ani zďaleka nedalo. Netuším ako ale podarilo sa mi to na prvý krát, čo som bola veľmi rada keďže v ten týždeň sme mali ešte zápočet z anatómie.

Na skúšku som sa začala učiť po skončení semestra nech to ide v kľude a nemám stres. Avšak pocity pokoja striedali pocity stresu, a nervov keďže nebola otázka ako otázka. Jednu som prebrala za chvíľku a na druhú som mohla pozerať pol dňa aj tak mi  pointa témy unikala. Najhoršie momenty boli keď som sa vracala na otázky, ktoré by som už mala vedieť a nie a nie ma napadnúť čo k tomu povedať. Občas som už nechcela ani vstať z postele keďže som vedela, že na stole čaká kopec papierov, ale premôcť sa musíte vždy. 

Pár dní pred skúškou mi už zlyhávali sily, už som sa občas nedokázala sústrediť ani len na čítanie ( biela stena je tak fascinujúca občas). Včera (deň pred skúškou) keď som čítala posledné témy tak už som bola už relatívne okey. Možno to už bolo tým, že nebola energia na stres. So spolubývajúcou sme sa super zasmiali a trochu zabudli, že nás ráno čaká skúška. Môj problém však bol, že som nevedela zaspať. Akokoľvek som sa snažila stále mi behali v hlave samé vzorce, zákony a princípy. Nakoniec som nejakých tých pár hodín pospala.

Ráno sme začínali testom, z ktorého som mala oveľa väčší stres než z ústnej skúšky. Skladal sa zo 40 otázok a mali sme naň pol hodinu. Hneď ako mi vyhodilo výsledok, že som úspešne prešla testom tak mi odľahlo a povedala som si, že skúšku už dám, že niet iného východiska.  

Postupne si nás potom jednotlivý skúšajúci volali a vyberali sme si dve témy. Osobne som veľmi spokojná a som rada, že to mám už z krku a môžem sa dnes v kľude vyspať bez pocitu, že ráno vstanem a uvidím biofyziku na stole. 

Budúcu stredu mám latinčinu ale myslím, že to bude oproti biofyzike veľmi pokojné učenie.

Držím palce všetkým, ktorých čaká ešte akákoľvek skúška.  

Good luck! 

S pozdravom,

Medička B.P.