nedeľa 18. septembra 2016

A som v druháku !



Článok píšem po veľmi dlhej dobe, čo ma dosť mrzí, ale pevne verím, že už nápadov na písanie už bude mnoho.

Začínam svoj druhý rok a musím sa priznať, že na školu som sa tešila, pretože keď vidíte v niečom zmysel svojho života tak viete, že aj ďalší rok makania sa oplatí. Väčšina starších nás upozorňovala, že druhák je ozaj makačka a asi aj najťažší ročník, keďže sú v ňom všetky little hard skúšky od anatómie cez histológiu, biochémiu, imunológiu až po fyziológiu. Vidím to tak, že káva sa bude míňať veľmi rýchlo u mňa, ale snažím sa nestresovať dopredu.
  
Začali sme už 12.septembra, pre niektorých ešte škola v nedohľadne a nás už čakalo  prvé cviko z fyziológie, pred ktorým sme všetci mali mierne obavy, pretože hneď nás čakal odber krvi. Zveriť sa spolužiakom, ktorí ešte nikdy predtým nebrali krv nevzbudzovala v nás práve najlepšie dojmy, ale prekvapivo celá skupina to zvládala na výbornu. Naša skvelá spolužiačka sa podujala a dala si zobrať  krv ako  prvá a dosť sa jej to zapáčilo a obetovala obidve ruky, ako povedala: Pre medicínu všetko :D . Ja som mala mierny problém, kedže sme mali na sebe plášte a v miestnosti bolo asi 30 stupňov, ale vďaka minerálke, ktorú som vypila spolužiačke ( prepáč Inguš) som to dala!  

Avšak väčšina predmetov nám začína od zajtra. Takže na druhý deň po menšej uvítacej párty som išla domov, kde  ma už čakali všetky knihy. O dva týždne máme pitvy takže bol najvyšší čas sa začať učiť.  Na pitevný sa veľmi teším, ale mierne obavy z popitevného pohovoru mám už teraz ( držím palce tým, ktorým to začína zajtra).

Mňa zajtra čaká skoré ranné vstávanie, keďže sa druhý a tretí ročník zapisujú na telesnú, takže čím skôr prídem tým lepšie ( dúfam, že budík na 5 nám stačí). O 7:30 nám začínajú prednášky, aj keď neviem či ešte polovica ročníka nebude stáť v rade na telesnú. A poobede šup na cviko z fyziológie.

Utorok ráno sa bude niesť v rozlišovaní fialovo ružových obrázkov na histológii. Z histoly mám celkom zmiešané pocity, pretože občas ozaj neviem ako môže niekto vidieť na pod tým mikroskopom toľko štruktúr a ja len jednu ružovú machuľu. Do skúšky sa mi to snáď podarí  zmeniť. Poobede máme ošetrovateľstvo a mám v sebe vieru, že nadobudneme aj nejaké praktické zručnosti. Nechám sa prekvapiť, snáď nás nesklamú.
  
Streda alebo horor v mojom prípade...predmet, ktorého sa bojím aj keď som nemala ani jedno cviko= Biochémia. Hneď prvú hodinu test v ktorom sa môže ocitnúť hocičo. So scary!!!

Teraz, už len dovybalovať, zopakovať veci na zajtra, pokecať s babami a spánok.
Pekný a úspešný týždeň !!!
S pozdravom B.P.

piatok 13. mája 2016

Vitaj späť skúškové!!!

Pred dvoma dňami mi skončil semester a pomaly, ale isto sa schyľuje k skúškovému obdobiu. Neverím ako, ale letný semester uletel neskutočne rýchlo. Podarilo sa mi spraviť všetky zápočty a teraz pevne verím, že aj všetky skúšky zvládnem úspešne.
Posledné týždne boli pomerne hektické. Skončil pitevný týždeň a začalo zápočtové obdobie. Histológia, angličtina, chémia sa striedali medzi sebou. Musím povedať, že vďaka histológii som sa naučila aj kresliť. :D  Všetky odtiene ružovej.. a všetky preparáty veľmi podobné. To asi nebude taká sranda rozoznať na skúške.
        Prvá skúška má čaká biológia, voči ktorej mám obrovský rešpekt. Je to asi najťažšia skúška tohto semestra a obavy mám už teraz.  Ďalšia v poradí je chémia, ktorú beriem celkom pohodovo zatiaľ, uvidíme ako to budem brať keď sa na ňu začnem intenzívne učiť. Poslednú skúšku mám z angličtiny. Dúfam, že to bude no stress skúška založená na dialógu na istú tému z prostredia medicíny.
Teraz venujem všetku pozornosť biológii. Skúška sa skladá z testu a následne z ústnej odpovede, kde si ťaháme tri otázky, každú z jedného okruhu. Pevne verím, že bude mať šťastnú ruku a potiahnem veci, ktoré sú mi známe.


        Držím palce všetkým medikom aj nemedikom v skúškovom.
        Hlavne veľa motivácie!!! Never give up!!!
S pozdravom,
Medička B.P.

pondelok 25. apríla 2016

Schyľuje sa ku koncu



Po pár dňoch oddychu opäť zahajujem učiaci proces. Podarilo sa mi spraviť zatiaľ všetky zápočty a už zostáva len jeden z histológie budúci týždeň a záverečný test z angličtiny. Rada by som sa už pomaly začala učiť na skúšky. Prvú mám z biológie, ktorá je pre mňa strašiakom, keď vidím názvy niektorých tém ( napr. bunkový cyklus a jeho regulácia....). V júni mám chémiu a posledná bude angličtina. Teším sa, že potom prídu trochu oddychové mesiace na načerpanie síl do druháku, ale škola bude chýbať.
            Minulý týždeň v pondelok sme mali zápočet z biológie, ktorý ma naozaj prekvapil. Oproti minulému semestru bol naozaj oveľa ľahší a aj hodnotenie konečne bolo lepšie. Osobne som mala veľmi dobrý pocit. V stredu bola histológia, ktorá nás však šokovala v tom zlom slova zmysle, ale podarilo sa nám ju zvládnuť.
            Po pitevnom týždni a zápočtoch som bola vyčerpaná, tak som sa rozhodla dať si tri dni voľna ( pre niekoho málo, pre medika veľa :D). Venovala som sa rodine a tomu, čo zbožňujem príroda, behanie a fotenie.
            Za tieto dni by som si chcela doladiť veci ako prezentáciu na angličtinu, dokresliť preparáty na histológiu( výbava farbičiek väčšia ako na základke). :D V stredu si ešte musíme odprezentovať semestrálnu prácu na chémií. Dúfam, že sa mi to všetko podarí, čím skôr a môžem sa potom plne venovať biológií.

S pozdravom,
Medička B.P.


sobota 16. apríla 2016

Najkrajší týždeň



Po veľmi dlhej dobe sa znova vraciam k písaniu. Musím  priznať, že druhý semester je oproti tomu prvému náročnejší, ale aj oveľa zaujímavejší. Ani neviem ako a už sa blíži ku koncu. Čas na medicíne letí naozaj rýchlo.
Rada by som vám v tomto článku opísala môj najkrajší a najzaujímavejší týždeň na medicíne. Všetci ho nazývajú pitevný týždeň. Počas tohto obdobia sme  nemali normálne vyučovanie, ale celý týždeň sme mali anatómiu a preberali orgánové sústavy. Deň pred začiatkom mi nebolo všetko jedno pretože som sa bála ako to všetko stihnem zopakovať a podopĺňať  vedomosti, ktoré ešte neviem. Pondelok sme všetci v miernom strese, čakali v plášťoch pred pitevňou  na to čo nás čaká. Naše obavy sa však skoro vytratili. Dostali sme skvelú vyučujúcu, ktorá naozaj vedela predniesť a ukázať veci tak, že sme si to vedeli predstaviť a zapamätať. Pondelok sme preberali srdce. V utorok bola na pláne dýchacia  sústava. V stredu sme prebrali tráviacu a štvrtok vylučovaciu. Počas tohto týždňa sme mali možnosť stretnúť aj starších študentov, ktorý prišli a v rámci svojho záujmu nám tiež vysvetľovali. Je neuveriteľné ako vás dokážu takýto ľudia motivovať. Vidieť, že niekto naozaj našiel na medine seba samého a stala sa neoddeliteľnou súčasťou jeho života je fascinujúce. Cez týchto pár dní som sa cítila, že som naozaj na medicíne. Keď to nie je už len teoretické ale aj trochu praktické. Vidieť jednotlivé štruktúry a orgány naživo je úplne iné ako v atlasoch. Veľa z nás sa čudovalo: To je také malé? V Netterovi to vyzerá oveľa väčšie.
Keď sa schyľovalo ku koncu týždňa stres prichádzal späť. V piatok nás čakal test a popitevný pohovor. Test sme písali asi hodinu a okolo pol 10 sa začalo skúšanie. Mala som šťastie a išla som prvá. Bolo to asi to najlepšie, mať to za sebou čím skôr a zbytočne už nepanikáriť. Ťahali sme si tri otázky. Potiahla som naozaj super. Prvú otázku som mala týkajúcu sa srdca, druhú žlčník a tretiu z dýchacej sústavy. Bol to super pocit, že som to zvládla, ale zároveň aj smutný, že to skončilo.
Teraz sedím a pripravujem sa na ďalší týždeň. Pondelok máme zápočet z biológie ( z týchto zápočtov mám najväčší strach) a v stredu zápočet z histológie a zároveň odovzdávame semestrálne práce z chémie.
Dúfam, že sa mi všetko podarí spraviť a potom si aj trochu oddýchnuť. J
            S pozdravom,
            Medička B.P.
P.S. Majte pekný a úspešný týždeň.

nedeľa 14. februára 2016

Comeback

O pár hodín  odštartujem  svoj druhý semester na medicíne. Nestačila som sa čudovať ako rýchlo ubehol ten prvý a teraz sa čudujem ako rýchlo ubehlo to voľno. Mám pocit, že čas ide rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. :D

Mala som plány, že cez  voľný čas  si, čo to pozriem a zopakujem, ale môj mozog akosi odmietal prijať túto predstavu. Po skúškach som bola dosť vyčerpaná a občas som mala pocit, že som z inej galaxie, keďže som mesiac trávila nad knihami a nemala som čas takmer na nič. Takže všetok čas som venovala rodine, oddychu,  kamarátom a vráteniu sa do reality. :D

 Sily na nový  semester sú pripravené,  už len ho začať a zotrvať. Tento semester mám rozvrh od pondelka do stredy a štvrtok mám prednáškový, čo je úplne super keďže v zimnom semestri som bola v škole až do piatku.

Teším sa na svojich kamarátov a zážitky s nimi  a samozrejme  aj na školu. Už je na čase znova načerpávať nové informácie. Čakajú ma dva nové predmety: chémia a histológia. Som zvedavá, čo ma čaká a dúfam, že tento semester bude úspešný.

Pred chvíľkou som dorazila na internát, kde ma privítali už moje spolubývajúce a postupne sa vybaľujem a pripravujem. Stihli sme ešte aj nákup v Lidli ( musím povedať najlepšie sa nakupuje večer - nikto nikde, žiadne tlačenice). Zajtra začínam angličtinou  a potom šup na anatómiu( biológia až od budúceho týždňa). 

Už prichádza celkom únava z balenia, cesty a vybaľovania, ale myslím, že skoro sa spať nepôjde lebo každá máme kopec zážitkov. Treba využiť posledné voľné hodiny.  

Všetkým nadšeným študentom veľa šťastia !!! :)
S pozdravom,
Medička B.P.



pondelok 25. januára 2016

Motivácia



Tento článok môjho blogu bude tak trošku odlišný. Chcem sa trochu zamerať na motiváciu a silu, ktorá ma ženie vpred nie len v štúdiu ale aj v živote. To, že som túžila po medicíne veľmi dlho som spomínala už v prvých článkoch, a môžem povedať, že som si nikdy nevedela predstaviť iný smer, ktorým by som sa vybrala než cestou medicíny. Je to vnútorný pocit, ktorý sa vo vás prebudí, keď robíte niečo čo je pre vás dôležité, výnimočné... vtedy pocítite, že áno toto má zmysel, cítite sa potrebný a významný pre tento svet. 

 Ja mám vždy tento pocit, keď môžem pomôcť, poradiť, motivovať, rozosmiať. Nejde o to aby ste zrazu motivovali celú školu alebo svet.... to sa ani nedá ... pretože nie každému sadnete, preto netreba strácať chuť pokračovať aj keď sa nájdu ľudia, ktorý vám to proste neprajú, to patrí k ceste životom a najmä k ceste za snami.

Možno niektorý, ktorý to čítajú si povedia, čo ako medička po prvom semestri môžem hodnotiť takéto veci, ale to nie sú veci týkajúce sa medicíny, to sa týka života, a práve po nástupe na výšku som si začala viac a viac uvedomovať tie práve skutočné hodnoty a pozerať sa na život z iného uhla. Najdôležitejšie veci, sú tie ktoré nevidíme. 

Mňa osobne ženie vpred motivácia, že v živote môžem dosiahnuť neskutočné množstvo vecí, objavovať, učiť sa, spoznávať a  zlepšovať seba aj okolie. Jednoducho si môžem večer povedať, že tento deň som prežila naplno. Venujem čas rodine, priateľom a práve to je druhá strana úspechu...mať za sebou ľudí..tých správnych ľudí, ktorý tu budú vždy.  Podpora blízkych robí veľmi veľa, ako aj samotná viera v seba. Uvedomiť si, že každý sme iný a nezrovnávať sa s ostatnými.

Ako býva zvykom, keď niečo chceš musíš niečo obetovať, či už čas, peniaze, voľno s rodinou, spánok. Ale odplata príde vždy, občas  neskôr a iným spôsobom ako sme očakávali, ale práve to nás možno ešte viac obohatí.   Netreba sa nechať  odradiť alebo to vzdať!! To je základ. Ak túžite po niečom tak si treba ísť za tým. 

Keď som viacerým povedala, že chcem ísť na medicínu len sa pozreli a poznamenali, ale to je náročné, nerozmyslíš si to ??  Nikdy som nad tým neuvažovala... moja túžba bola 100 násobne väčšia než strach z množstva učenia a náročnosti štúdia... možno ma tá moja premotivovanosť raz prejde, ale v zatiaľ ma drží a verím, že mi dlho ostane.

Dúfam, že tento článok aspoň trochu povzbudí tých, ktorý blog čítajú.

S pozdravom,
Medička B.P.